Beatrice

Elektrina je nebezpečná. Hlavne, keď ju robí niekto, kto nemá o jej fungovaní veľa naštudované. I takí človek, čo má veľa naštudované však môže spraviť chybu, ak mu chýba prax. Tá je nezameniteľná a každý nejakú potrebuje, kým sa pustí do práce.
Robiť v Rakúsku sa stáva veľmi populárne. Je to dostatočne blízko na to, aby ste mohli chodiť pokojne aj každý týždeň domov. Nemusíte, ale môžete. Keď sa vyučíte na Slovensku za elektrikára, tak môžete získať dobre platené miesto v Rakúsku, hoci neviete jazyk. Na Slovensku je dosť veľký problém nájsť hneď po škole bez praxe dobré pracovné miesto. Rakúsko je na tom s platmi o dosť lepšie ako my. Slovák, ktorý nevie jazyk môže mať zo začiatku problém si nájsť prácu, ale keď sa mu podarí aj bez jazyka si niečo nájsť, tak za chvíľu bude vedieť aj pár slov po rakúsky. A potom bude hľadanie práce hračka. Nájde si ďalej lepšie platenú a bude za vodou. Čím dlhšie bude robiť, tým lepšie sa bude vedieť orientovať a vypýtať si za tú istú prácu aj viac. Keď sú skúsenosti, tak rastie aj moc. Moc pýtať si viac za svoju odrobenú prácu.
Manželov svokor pracuje s bratom už dlhé roky v Rakúsku ako elektrikár. Na živnosť. Aj slovenskú, aj rakúsku. Darí sa mu tam a zobral do práce aj svojich synov. Môžu mu veľmi ďakovať za to, že im tam vybavil prácu, pretože na to, že sú ešte mladí zarábajú naozaj krásne sumy. K takým by sa hneď len tak nedopracovali. Ale keď začínajú s otcom, tak ten už vie, čo si môže vypýtať. Hoci práca s vlastným otcom nie je vždy med lízať, ale za tie peniaze to vraj stojí. Lepšie ako na vlastnú päsť niečo hľadať. To by mi dali určite aj oni za pravdu. Robia dokonca len od pondelku do štvrtku. Majú predĺžený víkend a zarobia oveľa viac ako ľudia na Slovensku, ktorí robia aj cez víkendy. To je, bohužiaľ, paradox. No, keby chceli, tak môžu tak robiť aj oni a zarobia tiež ešte viac. Ale však im stačí, musia aj oddychovať niekedy.