Beatrice

Ako deti sme milovali letné prázdniny. Nemali sme počítače, mobily, no zato sme čítali knihy a trávili veľa času v prírode. Nikto nás veru nemusel vyháňať vonku na čerstvý vzduch ! Od rána do neskorého večera sme trávili čas vonku. Na dvore, v lese, pri rieke.

• Večer unavení, ale šťastní sme zapadli do postelí a sladko do rána spali. Nemali sme problém s imunitou, s nedostatkom pohybu, so zlou chrbticou, pokazeným zrakom od počítačov!

Vytvárali sme skupinky, ktoré medzi sebou súťažili. Kto nájde viac hríbov, kto rýchlejšie prebehne na začiatok dediny, kto dá viac gólov. Kto lepšie šiškami zo stromov vie triafať. Hrali sme hru o guľôčky. Toto dnešné deti ani nepoznajú.

• Veľa času sme trávili pri rieke aj pri lesnom potôčiku, ktorý sa do riečky vlieval. Dedko nás naučil lapať ryby holými rukami. Vyzul čižmy, vyhrnul rukávy a stredom potoka kráčal hrdo hore. Pri niektorých kameňoch sa ale zastavil a chvíľočku nerušil ani tok potôčika, ani nedával signál rybkám a o svojom pobyte. Pomaly sa potom zohol, vsunul jednu ruku pod kameň, opatrne druhou rukou hľadal druhý únikový východ z pod kameňa a zrazu vyhodil na breh pstruha. V priebehu hodinky ich vždy nachytal práve toľko, koľko bolo detí na brehu.

Založili sme ohník, pripravili palice a deduško ryby očistil, osolil a každému z nás nastokol na palicu spolu s cibuľou a ešte povrch priečne jemne nakrojil.
Či len to bola po upečení dobrota. Dodnes mám tu chuť na jazyku. Žiadna ryba mi už nikdy v živote nechutila práve tak ako táto. Ani pstruh z obchodu.

• Čaro detstva sa nevráti. Spomienky ale zastávajú a dotvárajú náš život. Keď si na tieto krásne časy spomeniem vždy mám chuť sa rozbehnúť k potoku. Počuť to jeho prenádherné zurčanie. No ktohovie, či by som ešte v potoku pstruha našiel! Či by som aj ho videl chytiť? Nie som rybárom. Táto jediná rybárska deduškova technika je ale pre mňa tou najkrajšou, najdokonalejšou. Spája sa mi totiž s detstvom a s nádhernými spomienkami na starých rodičov.