Skutočné hobby, alebo len nasledovanie dočasného trendu?
Vidím rozdiel medzi tým, či je určitá činnosť pre niekoho skutočným hobby, alebo len prispôsobovaním sa súčasnému trendu.
Pokiaľ vravíme o hobby, robíme ho skrátka zo srdca, z vlastného záujmu a je nám jedno, či je populárne, alebo či o neho javí záujem väčšina spoločnosti. Je to skrátka naša záľuba, ktorú nám nik nenúti, robíme ju sami od seba, nakoľko nás naozaj baví a vidíme v nej niečo, čo nás teší. Možno v nej nemusíme vidieť ani žiaden iný vyšší zmysel či význam. Ale samozrejme môžeme.
Napríklad do roku 2000 bol počítač s internetom vnímaný iba ako nutnosť pre podnikateľov, alebo ako pracovný nástroj. Našla sa len menšina ľudí, ktorí by si ho kúpili dobrovoľne a takisto by pri ňom dobrovoľne trávili čas. Načo sa zaťažovať so zložitým programovaním a akýmsi softvérom? Aj napriek tomu sa našli tí, ktorí si v tejto činnosti našli svoje hobby. Tak ho samozrejme nebrali ako väčšina za záťaž, ale ako zábavu. Pri počítači trávili svoj voľný čas, aj keď to možno ich okolie nechápalo. Aj vďaka týmto ľuďom sa manipulácia s počítačmi zdokonaľovala, bola čoraz praktickejšia, vzniklo veľa už na prvý pohľad zábavného softvéru, ako aj počítačových hier, či praktickejšieho pracovného softvéru. Títo ľudia našli svoju zábavu, svoje hobby a jeho vylepšovaním mu tak priniesli podobu, akú poznáme dnes. Dnes počítač s internetom používa takmer každý jeden človek. Z nudného stroja sa stal zábavný a nadmieru využívaný fenomén, z nudného programovania vznikol sympatický softvér a počítačové hry, z počítačových „nerdov“ sa stali zamestnanci, ktorí dnes za svoje hobby dostávajú pekný plat.
Podobne je to v niektorých prípadoch aj s hudbou. Vždy sa našli typy, pre ktorých hudba znamenala niečo viac. Väčšina ľudí si vypočula len nejaké akutálne odrhovačky z rádia a to im nadmieru stačilo. No tie „iné“ typy hľadali viacej žánrov hudby, skúmali ju. Zatiaľ čo ich kamaráti hrali fotbal alebo nastupovali do prvých zamestnaní, oni sa zavreli v garáži a skúšali vynôtiť tú najlepšiu melódiu. Tá istá situácia, okolie ich nechápalo. No prešli nejaké dva roky, tento typ kamarátov sa odhodlal zahrať na koncerte, neskôr skúsili nahrať demo a prvý album, no a za ďalších pár rokov sme ich mohli počuť v rádiu. Hudbu týchto „flákačov“ z garáže tak onedlho počul v rádiu a každý a nejeden človek im zaplatil za kúpu CD alebo vstupenku na koncert, len aby ich mohol vidieť zahrať naživo.